Milí čitatelia,

 prihováram sa Vám s tretím vydaním tohtoročného ŠOK-u. Pri tvorení tohto príhovoru pre Vás ma postihol malý deficit nápadu témy, od ktorej by som sa odvíjala. Jar spolu s množstvom slnka a pozitívnej energie je potrebné prežiť najmä vonku, a tak básnenie o tom aká je krásna a super, je tu úplne zbytočné.

 V úvode som spomenula, že toto je naše tretie vydanie a jediné, čo ma na tom zaujalo, je to pokročilé číslo. Máme za sebou už toľko školských akcií, výletov, sviatkov a prázdnin, že pomaly, ale isto sa presúvame do tej príjemnejšej časti roka, kedy sa dni v kalendári odškrtávajú hádam samé. Samozrejme, zaspať na vavrínoch by bolo dosť zlé. Práve teraz sa totiž nachádzame v čase, kedy známky pribúdajú závratnou rýchlosťou do klasifikačných hárkov. A bohužiaľ kto nedohliadne na to kedy, prečo, začo a z čoho sa tam vyskytujú, bude na konci roniť krokodílie slzy, alebo sa pretrhne od vyčerpania.

 Našou tradíciou je Vám pripomenúť pekné chvíle, ktoré sme zažili v uplynulých mesiacoch a v tomto čísle sa ich tiež nazbieralo pekné množstvo. Od plesu až po písomné maturitné skúšky, na ktoré si štvrtáci teraz už môžu len zaspomínať s úsmevom na tvári. Úprimne sa tešíme Vášmu čitateľskému záujmu a dúfame, že toto číslo bude pre Vás príjemným spestrením počas náročných školských dní.

 Viktória Zozuľaková, členka redakčnej rady

Bocatius

  Dňa 30. januára sme my, prváci a druháci, navštívili Štátne divadlo v Košiciach. Už zavčas rána sme mrzli pred školou a netrpezlivo očakávali autobus. Po únavnom dvojhodinovom cestovaní sme konečne dorazili a hneď sme sa vybrali do divadla na verejnú generálku predstavenia BOCATIUS. Keď sme sa pohodlne usadili, začalo sa to. Príbeh sa odohráva na prelome 16.-17. storočia, kde je zobrazený príbeh košického richtára Jána Bocatia, ktorý si získal veľké uznanie ľudí, pretože vo východoslovenskom regióne pozdvihol kultúrny život a vymyslel nové učebné metódy, s ktorými boli ľudia veľmi spokojní. Počas sledovania pútavého deja sme medzi hercami zazreli aj známu slovenskú herečku Danu Košickú so seriálu Klan, ktorá stvárňovala Alžbetu, manželku Bocatia, či herca Stanislava Pitoňáka, ktorého najviac poznáme z reklamy na flexipôžičku. Keď sa všetko skončilo, ako obvykle, presvedčili sme našich profesorov, aby sme navštívili obchodné centrum Optima. Po dvojhodinových vyčerpávajúcich nákupoch sme nasadli do autobusu a unavení cestovali domov. Z tohto výletu sme si odniesli veľa pekných spomienok, na ktoré budeme spomínať len s úsmevom na tvári a dúfame, že naša škola bude podobné výlety organizovať častejšie.

Daša Regrutová, I.A

Plesali sme...     

 Ešte lesk na pery,  mega podpätky a môže sa vyraziť. Že kam? Veď sa má začať udalosť, ktorú čakajú študenti celý rok. Áno, gymnaziálny ples. Prípravy naň vyzerali ako by mal prísť sám prezident. Všetci lietali hore - dole. „Kde sú tie stuhy? Kam zase išla, keď ju potrebujem? Už máte hotový ten plagát? Ako že nie, dnes to tam musí visieť!“ Aj takto to vyzerá pred plesom. Taktiež sa nacvičoval  nástup, veď je dôležité slávnostne otvoriť takúto udalosť.

 Začínajú prichádzať študenti. Dobroty sa „množia“ na stoloch, DJ pripravený to roztočiť a výzdoba priam honosná. Tombolové ceny už nedočkavo „čakajú“ na svojich budúcich majiteľov a pozor, prichádza otvorenie plesu. Magická hudba, z ktorej naskakuje husia koža, vchádza kráľovná so sprievodom, sadá si na trón a sleduje tanečné predstavenie. Všetci búrlivo tlieskajú a ako inak, nasleduje tanec  s profesorkami, riaditeľom a pánom zástupcom. Ostatní si už nakladajú kopcovité taniere a púšťajú sa do jedla. 

 Ako by to vyzeralo, keby sa to nezvečnilo, a tak sa čaká v rade na fotenie s triednym profesorom. Pre prvákov je to prvý a pre štvrtákov posledný gymnaziálny ples, tak si ho naplno užívajú. Parket ani náhodou nezíva prázdnotou a dokonca sú žiaci sklamaní, keď sa vyhlási prestávka. Celá sála hýri farbami, pretože dievčatá si dali na šatách záležať. Chalani vsadili na klasiku. Veď ináč to ani nejde. Zábava je v plnom prúde a mnohí čakajú na vyhlásenie tomboly. „Fasa“, je to tu. Ceny sú kreatívne, výhercovia vysmiati, tancuje sa do rána .

 Bol to skvelý večer. S tými mega podpätkami som to nedomyslela. Čo už. Aj tak to stálo za to ;)

Silvia Gojdičová, III.B

Lyžiarsky výcvik

 Lyžiarsky výcvik sme si my, prváci, tento rok užívali v Litmanovej. Samozrejme, pri predstave ako si „režeme“ dole strmým svahom rýchlosťou 100km/h nám behá mráz po chrbte, nuž my sme bohužiaľ takúto predstavu mať nemohli. Prečo asi? Pretože už týždeň pred zájazdom nebolo na holej zemi badať ani vločku snehu.

 Paráda! Lyžovačka na blate. Ráno, plne vybavení a nastúpení sme čakali pred školou. Veď poukladať lyže, lyžiarky, palice, cestovné tašky a kadečo ešte do kufra nám trvalo celú večnosť. Cestou tam sme mali takmer všetci prilepené nosy na skle a sledovali, kde sa objaví prvá biela škvrna, aspoň nejaký ten centimeter snehu. Cesta trvala približne 3 hodiny a hurá, konečne Litmanová. Na počudovanie boli všetky svahy zasnežené. No pekne poporiadku: Ako prvé sa nám každej skupinke pridelili chatky, pomerne rovnaké, drevené, dvojposchodové a 6 lôžkové chatky s kuchynkou. Hneď po vybalení a zoznámení sa s prostredím sme šli na obed. Pripravili nám jedlo, ktoré má dnešná mládež prevažne v obľube – vyprážaný syr s hranolčekmi. Nasledoval poobedňajší oddych a nástup na svah. Najprv nás rozdelili na dve skupiny, lyžiarov a nelyžiarov. V prevahe boli tí šikovnejší, čiže lyžiari. Keďže zájazd s nami absolvovalo aj pár študentov  tretieho ročníka tak sa tam našli aj snowboardisti. Tí ktorí lyžovať nevedeli, sa to po týždni šikovne naučili a pridali sa k lyžiarom. Zo začiatku sme lyžovali pomaličky všetci spolu, aby si nás panie profesorky oťukali, kto to naozaj vie.  Poobede sme si oddýchli a pred večerou opäť šantili na svahu.

 Po prvom dni bol každý vysilený, a tak  sme už večer spali ako zabití. Druhý a tretí deň bol o čosi lepší, pretože sme už pokročili aj na viac strmý kopec. Bola to zábava pretekať sa s kamarátmi a vzájomne si merať sily, kto je lepší. Večery už boli tiež o čosi pestrejšie, niektorí sa dokonca chodili večer na svah lopatovať—voziť sa na lopatách (blázni :)). Ďalší sa zas stretávali na chatkách a hrali hry, samozrejme len do večierky, až na pár delikventov, ktorých naše panie profesorky - detektívky hneď vypátrali a dávali na nich obzvlášť pozor. Na tomto lyžiarskom kurze bolo naozaj super, keď sme sa dvadsiateho prvého vracali domov, tak sa mi ani nechcelo. Mnohí sme si odniesli nielen skvelé zážitky a skúsenosti, ale aj kopec nových vedomostí.

 Najlepším zážitkom z celého „lyžiaraku“ bolo pre mňa večerné lyžovanie, keďže som po tme ešte nikdy nelyžovala. Bolo to ako z filmu. Na prvý ročník vďaka tejto „kurzodovolenke“ budem spomínať len v dobrom a verím, že moji spolužiaci a vlastne všetci, čo sa zúčastnili tiež. Budúcim prvákom Litmanovú vrelo odporúčame.

Ivana Salaková, I.A

„Hula hop!“

  Miestne múzeum Andyho Warhola už tradične ponúka možnosť pokochať sa umeleckými výtvormi a na chvíľu vypnúť od každodenných povinností. My tretiaci, sme túto šancu využili a 12. marca vyrazili na premiérovu vernisáž známej výtvarníčky Huly s občianskym menom Mária Valenčíková. Hula vznikla skrátením slova „marhula“. Umelkyňa, čo dodať.

 Zamestnanci múzea nás vrelo privítali. Po tradičnom podpísaní sa, ktoré absolvuje každý návštevník, sme zistili, kto bude dnešnou hviezdou. Hneď pri vstupe sa nedala prehliadnuť škála farieb, ktorá pútala naše oči. Na všetkých boli ženy a my sme s prekvapením objavili, že  aj ich tvorcom je žena. Mladá, ktorá tvorí, žije a študuje v Bratislave. Jej hlavnou ideou je krása ženy. Maľbou na plátno túto krásu vystihuje a podčiarkuje. Ženy sú zobrazované ako „femme fatale“. Vzhliadnutie týchto diel u nás vyvolalo zvedavosť bližšie spoznať autorku. Dočkali sme sa a privítali Hulu, ktorá s milým úsmevom  a ružovou ombré ofinou, prirodzene, rozprávala o sebe a svojej tvorbe.

 Počas tohto hlavného bodu programu nám v hlavách vírili otázky a tak po jeho ukončení sme nazbierali trochu odvahy a opýtali sa samotnej Huly. Našťastie sa u nej neprejavili žiadne hviezdne maniere, hoci má za sebou spoluprácu s niektorými hviezdami ako napríklad s Dominikou Cibulkovou či speváčkou Tinou. S nadšením rozprávala aj o štúdiu dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave alebo o tetovaní, ktorému sa momentálne venuje pasívne. Jej ďalšou vášňou je navrhovanie oblečenia. Začínala „legínami“ ,no dnes si už môžete pod jej značkou kúpiť mikinu či top.

 Ako to však vždy býva zvykom, nastal čas odchodu a rozlúčky. Avšak dúfame, že sa s Hulou stretneme a snáď si raz budeme môcť dovoliť kúpiť jeden z týchto skvostov. Dovtedy ju budeme  sledovať na facebookovskej stránke Hula Hula Fantasy Paintings.  

Viktória Zozuľaková, III.A

Zimné olympijské hry Soči 2014

 Tohtoročné zimné olympijské hry boli perfektne pripravené. Podľa môjho názoru sa ZOH v Soči  určite zaradia k jedným z najlepšie zorganizovaných. Trate mali výborné podmienky, vrátane tých snehových. Obavy z tepla a nedostatku snehu sa našťastie nepotvrdili.

 Rodáčka z Ťumeňa, Anastasia Kuzminová vybojovala zlato v rýchlostných pretekoch na 7,5 km. Získala už tretí cenný kov na ZOH. Pred štyrmi rokmi vo Vancouveri bola zlatá v šprinte a strieborná v stíhacích pretekoch, navyše, v Soči pridala šieste miesto v stíhačke a bola členkou miešanej štafety, ktorá obsadila piatu pozíciu.

  Aj Adam Žampa pridal do zbierky krásne umiestnenie, 5. miesto zo slalomu. „Pred slalomom som si povedal, že nemám čo stratiť, ale aj tak som v prvom kole nešiel takú jazdu, ktorú viem ísť. V druhom kole som si povedal, že už je to jedno, lebo som dvadsiaty šiesty a nebude sa dať urobiť nejaký veľký skok dopredu. Pustil som sa do toho úplne naplno a vyšlo mi to – skončil som šiesty. To šieste miesto zo slalomu si cením ešte viac ako piatu priečku zo superkombinácie,“ poznamenal Adam.

 Veľkým sklamaním bola naša hokejová reprezentácia. Hokejový turnaj sa po necelom týždni skončil pre štyri reprezentačné celky, ktoré obsadili deviatu až dvanástu priečku. Predposledná jedenásta pozícia patrí nečakane slovenským reprezentantom, ktorí pod piatimi kruhmi nedokázali vyhrať ani jeden zápas zo štyroch.

 Ako sa už stalo zvykom, paralympijské hry nasledujú krátko po olympijských  na rovnakých športoviskách. Vytvára sa tým akési pomyselné puto medzi zdravými športovcami a tými, ktorí nemali to šťastie, ale majú srdce a vôľu popasovať sa so svojím osudom a zvíťaziť.  Reprezentanti spod Tatier získali na paralympiáde spolu 7 medailí, z toho 3 zlaté, 2 strieborné a 2 bronzové.  Slovensko skončilo v hodnotení krajín na 6. priečke.

                                                                         Pavol Sopko, I.A

Jarná únava

 V jari sa začína prebúdzať príroda zo zimného spánku. Všetko sa zdá živšie, pestrejšie a farebnejšie, no nám sa napriek všetkému do ničoho nechce. Cítime sa uťahaní, unavení, akoby sme sa zo zimy ešte nestihli prebrať. Sme príliš unavení na to, aby sme robili niečo zmysluplné a aj s našou náladou to nevyzerá veľmi ružovo. S jarnou únavou bojujeme pravidelne každý rok..

 Existuje niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu jarnú únavu poraziť:

 Spánok.

 O tom, že spánok lieči, už každý vieme. Krátke hodinové zdriemnutie po vyučovaní nám pomôže „dobiť baterky,“ aby sme sa večer necítili úplne zničení.

 Pitný režim.

 Dehydrovaný organizmus je unavený. Každý deň by sme mali vypiť 2 – 3 litre tekutín.

 Slnko.

Cez zimu sme veľa slnka nevideli. Teraz je ten správny čas na to, aby sme dohnali všetko, čo sme v zime zameškali a dovolili našej pokožke, aby načerpala vitamín D.

 Ovocie a zelenia.

 Únavu spôsobuje nedostatok vitamínov. Stačí si do jedálnička zaradiť viac ovocia a zeleniny.

 Vyhýbať sa stresu.

 Stres nás len zbytočne zaťažuje. Treba sa mu preto vyhýbať – neodkladať si povinnosti na poslednú chvíľu a čas si dobre rozplánovať.

 Nájdime si čas na relax, či už je to počúvanie hudby, čítanie dobrej knihy, maľovanie alebo iná činnosť, pri ktorej na chvíľu vypneme a prestaneme myslieť na každodenný stres.

Simona Kirešová, II.A

Pascha

 Veľká noc inak povedané aj  Veľkonočné sviatky alebo Pascha je  najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Pascha je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania  Ježiša Krista - Božieho Syna po jeho smrti na kríži. Zomrel, aby sme my mohli žiť. Položil svoj život za všetkých ľudí, aby nám na tretí deň svojím Vzkriesením daroval to najvzácnejšie, najkrajšie a najväčšie zo všetkých darov. Ľudským rozumom nepochopiteľné, mysľou nepredstaviteľné. Daroval nám večný život.

 Obdobie Paschy trvá od nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom Christósvoskrése! – Voístinuvoskrése! Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov.

 Mnohí kresťania však na to zabúdajú, nevnímajú to  a čím je vlastne tento sviatok pre neveriacich? Úplne sa vytráca pravá podstata toho, Kto a Čo  pre nás urobil. Sú to dni voľna, možno dni stretnutia sa rodiny a pre mnohých je to čas, kedy sa stoly v domácnostiach prehýnajú od sviatočného jedla a pitia. Je to obdobie, kedy sú naše obchodné pulty preplnené pestrým výberom pohľadníc s veľkonočným motívom, ozdobami alebo sladkosťami v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov. Lebo to všetko sú symboly Veľkej Noci, však už viac v zabudnutom a nepoznanom pravom zmysle. V malom priblížení a len úplne stručne prečo práve baránok? V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta. Vajíčko,  pretože obsahuje zárodok života a vzkriesenia. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti. Zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanstve a symbolizoval príchod jari. Rovnako ako aj Veľkonočný pondelok, kedy chlapci a muži polievajú ženy a dievčatá vodou alebo ich šibú ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Vyslúžia si za to čokoládové vajíčka alebo maľované kraslice. Aj tento zvyk má pôvod v pohanských rituáloch.

 Každý z nás trávime Veľkonočné sviatky inak. Nie je však dôležité a podstatné nejaké konštatovanie a polemizovanie, čo je a čo nie je správne. Ako máme tráviť tieto dni, alebo čo máme robiť. Dôležité je uvedomiť si, že všetci sme jedineční, osobití a všetci veríme v niečo iné. Máme svoje ideály a hodnoty, ktorých sa držíme. Je podstatné prijímať každého aj s jeho presvedčením. Ak je však možné, snažme sa odpovedať na otázky, ktoré nám iní kladú, vysvetľovať, no najmä snažiť  sa vlastným konaním priviesť iných k pravému poznaniu Veľkej Noci.   .   

                                       Dominika Blašková, II.A

Ja patrim... Co...?

 Niektoré okamihy v našom živote k nám prichádzajú celkom neplánovane a spontánne. Rozhodne medzi ne patrí stretnutie so známym spevákom prvej slovenskej SuperStar Mirom Jarošom, jeho manažérom Michalom Šefčíkom a s mladým, talentovaným klaviristom Marekom Dankom. Zimné predvianočné nákupy nás zaviali do útulnej reštaurácie v Humennom, kde sa stretnutie odohralo. Prvé momenty nenasvedčovali prítomnosti hviezdy, avšak po pár minútach a aj po potvrdení pána čašníka sme sa dozvedeli „áno je to Jaroš.“ Celá prekvapivá situácia v nás vyvolala  záplavu endorfinov a následne bola radosť vystriedaná zvedavosťou. A tak tu máme pre Vás, milí čitatelia ŠOK-u, exkluzívny rozhovor s Mirom Jarošom.

 Našu začiatočnícku trému odľahčili úsmevy, ktoré nám venovali hostia a začali sme témou, ktorá vyvolala  krásne spomienky na prelomové obdobie života, kedy mladý Miro mal v obľube flákať sa a tráviť čas v nahrávacom štúdiu. Konflikty riešil s pani riaditeľkou a ako povedal „ stále som sa s ňou hádal.“ Napriek tomu mu dokázala odpustiť jeho prešľapy a rebelant Miro kráčal svojimi túlavými topánkami svetom až zakotvil v Superstar.

 O tom, že to bol jeho odrazový mostík na ceste do povedomia ľudu niet pochýb a na otázku, čo mu napadne ako prvé pri zmienke slova Superstar, tak s milým úsmevom na tvári odpovedal: „Obal modrého CD s hymnou Kým vieš snívať a určite môj splnený sen, ktorý mi otvoril dvere do života, ktorý som si vysníval. Po skončení súťaže nastala tvrdá realita a svoje postavanie si trebalo udržať.“ Dnes môžeme konštatovať, že sa mu to podarilo a stále úspešne darí. V médiách dlhodobo riešený vzťah s Katkou Koščovou už dávno netrvá avšak priateľmi zostali dodnes.

 Teraz sa presuňme do prítomnosti, kde Miro je jasným dôkazom, že Vaše sny sa Vám môžu splniť. „Hudba ma živí už deväť rokov. Neustále koncertujem, píšem texty a vydávam knihy. Moja prvá sa volá Čisté rúčky, ktorú vydalo vydavateľstvo Ikar.“ Ďalšia Mirova  kniha Čarovné slovíčka od marca leží na pultoch kníhkupectiev. „Taktiež som sa rozhodol pomáhať deťom projektom Veselé zúbky, kde ich nabádam k tomu, aby si vytvorili hygienické návyky a tým sa snažím podporovať zdravý životný štýl u detí.“ Od jeho hudobnej tvorby sme sa plynulo presunuli k slovenskej hudobnej scéne. „Som rád, že náš slovenský hudobný svet sa začína meniť. Dávame možnosť novým a mladým tváram. Jednou z týchto nových šancí je pre nás aj Dominika Mirgová, ktorá tvorí a spieva v slovenčine na rozdiel od interpretov, ktorí slovenčinu nepreferujú a bohužiaľ ich počet sa zvyšuje.“ Podľa nášho názoru je Miro na javisku profesionál a ako sa sám vyjadril „Na javisku sa cítim doma.“

 Napriek tomu ani jeho neobchádzajú vtipné či preňho trápne momenty „Keď človek zabudne text, chce to zahrať tak, že to tak má byť,“ povedal spevák. Pri otázke, či spevák niekedy navštívil Medzilaborce sa všetci traja len pousmiali a my sme hneď vedeli, kde je pes zakopaný.

(zľava klavirista Marek Danko, Miro Jaroš, manažér Michal Šefčík)

 Sme rady, že počas krátkej pauzy pred dlhou nočnou cestou do Bratislavy chlapci neprejavili žiadne hviezdne maniere a svoj čas veľkoryso venovali aj dvom mladým amatérskym redaktorkám.

Patrícia Kopejová a Viktória Zozuľaková, III.A

Do formy na leto

 Leto sa blíži a pri pohľade na naše  telo nám vytečie slza. Sme chudí alebo tuční. Chceme sa  na kúpalisku páčiť, ale s takým telom sa to nedá. Jednoducho nie sme so sebou spokojní. Všade na okolo vidíme dokonalé telá, či už v telke, na internete, v časopisoch,  jednoducho všade. Je to zapríčinené súčasnou dobou. Opýtajte sa starých rodičov, či ich v našom veku trápili veci ako váha, ploché bruško alebo  tehličky. Nie, ale je jasné, že vtedy ľudia boli zdravší. Ak chcete niečo zmeniť prečítajte si všeobecný prehľad a zopár rád, ako začať cvičiť.

Tréningový plán:

 Musíme si uvedomiť, čo chceme cvičením dosiahnuť. Chceme  schudnúť, pribrať, mať lepšiu výdrž alebo silu? Najčastejšie to bude schudnúť a sformovať telo. Teraz  si rozoberieme, ako to chceme dosiahnuť.  Bicyklovaním, behaním, cvičením vo fitku alebo s vlastnou váhou (viac sa v Laborci nedá :)). Ak sme si už vybrali,  je dôležité prečítať si nejaké články, ako prispôsobiť tréningový plán  pre  svoje požiadavky. Treba správne odhadnúť svoje schopnosti, čiže necvičiť plán pre profesionálov,  ale pre začiatočníkov. Tu často nastáva problém, že ľudia cvičia iba tento plán pre začiatočníkov, nezvyšujú záťaž, a tak si telo po čase zvykne na záťaž a prestane sa rozvíjať.  Je dôležité,  aby sme každým tréningom podali väčší výkon,  a tým sa posúvali ďalej.

Jedálniček:

 Keď už sme začali cvičiť, musíme si uvedomiť, že bez stravy to nejde. V našom veku treba jesť všetko. Nejde o kvantitu, ale o pestrosť a kvalitu potravín.  Pri zvýšenej fyzickej aktivite telo spotrebováva živiny vo zvýšenom množstve,  čiže  vitamíny, sacharidy, bielkoviny a tuky potrebuje vo zvýšenej miere. Taktiež treba piť veľa vody. Hodnoty, ako množstvá jednotlivých zložiek na deň  nebudem písať, lebo všade sú iné a taktiež to závisí od druhu záťaže a od vášho somatotypu. Je dôležité zistiť svoj somatotyp a podľa neho  prispôsobiť stravu.

Chyby:

 Keď už dievčatá začínajú cvičiť, tak vynechávajú ruky. Pravdepodobne je to z dôvodu, že nechcú vyzerať ako „chlapožena“  (čo je blbosť).

Telo je jeden celok, čiže keď  si chceme zlepšiť brucho alebo zadok, musíme cvičiť ruky, chrbát, hruď  a ostatné partie inak nastane stagnácia.

 Taktiež  jedna z chýb je strava. Od rána nič nejeme,  a až keď prídeme domov zo školy, tak si poriadne naplníme žalúdok a potom zase nič. Najprv telo hladuje a potom sa prežierame – to spôsobí, že telo si začne ukladať živiny v podobe tukov.  5-6 zdravých porcií jedla počas celého dňa v kombinácií s cvičením je ideálna kombinácia. Na doplnky stravy sa nespoliehajte. Veci ako spaľovače tukov, proteíny a iné fungujú iba s plnohodnotnou stravou a tréningom.

Výsledky očakávajte až po 1-2 mesiacoch poctivého cvičenia, dôležité je vytrvať.

 Pre viac informácií ohľadom cvičenia  použite google alebo sa opýtajte svojho triedneho makača.

Alexander Cilip, II.A

Pozitívne myslenie

Pravidlá rodiny:

Dodržiavaj sľuby .

Deľ sa s ostatnými.

Vždy mysli najprv na ostatných a potom na seba.

Hovor ľúbim ťa.

Počúvaj rodičov.

Rob všetko najlepšie ako vieš.

Hovor prosím a ďakujem.

Vždy hovor pravdu.

Veľa sa smej.

Objímaj často.

A všetkých nekonečne miluj.

Ako byť šťastným:

Každé ráno sa rozhodni, že máš dobrú náladu a pamätaj, že každý deň je dobrý deň nato, aby bol dobrým dňom.

(Piesne sú ako objatia, ktoré ústa dávajú vašim ušiam.)

Zasmejme sa